Skoro by som aj na tento príbeh zabudol, keby sa niečo podobné nestalo aj v súčastnosti a média to tak „poctivo nerozmazávali“.
Pred viac ako rokom som išiel robiť poobedňajšiu linku č. 28 . Tá do vtedy jazdila z ulice Važeckej, sídliska Nad Jazerom, do Krásnej a naspäť. Keď som električkou došiel na konečnú – Važecku ulicu a čakal v útulnom zariadení pre vodičov električiek, začalo mi byť akosi podozrivé, že kolega s autobusom akosi nechodí. Zatelefonoval som preto na výpravovňu odkiaľ mi bolo oznámene , že strieda sa predsa na zástavke Pri hati, na druhom konci Košíc a v službe č. 28 je aj linka 30. Veď to predsa musíme vedieť. Ďalej to radšej nekomentujem. Výpravca mi dohodol so šoférom , že sa vystriedame na zastávke Pri rybe , kde som došiel električkou. Kolega z kurzu, ktorého som striedal, ma upozornil na nepravidelne sa zatvárajúce stredné dvere na autobuse, ktorým je treba ručne pomôcť. Po chvíli som zistil, že občas sa zmenilo na často. A tak som mal zabezpečený nepravidelný pohyb z miesta vodiča ku stredovým dverám, ktorým sa veľmi nechcelo zatvárať.
Okolo 17-tej hodiny, už za tmy, na Staničnom Námestí som sa pohýnal zo zastávky, smerom ku Rybe, keď ktosi zabúchal na stredné dvere z vonku. Z dôvodu hore popísanom som otvoril prvé dvere pri vodičovi a čakal na cestujúceho. Už dobre naštvaný z podarených stredných dverí, som si dovolil popýtať od cestujúceho lístok. S dosť veľkou neochotou mi ho cestujúci ukázal a ja som zistil, že je už poznačený, ale ešte platný. Vrátil som mu ho a pokračoval v jazde. Asi som ho svojim požiadavkom, že som si dovolil popýtať cestovný lístok, urazil. Pán ostal stáť pri dverách kabínky vodiča a čosi rozprával. Nič som mu nerozumel. Na zastávke Pri malej stanici, ktorá nie je na znamenie, som zastavil , otvoril dvere kabínky a chcel som sa ho spýtať, čo celú cestu pre mňa nezrozumiteľne mrmlal.On vyšiel von z autobusu roztiahol ruky a vyzýval ma aby som vystúpil, že si to so mnou férovo rozdá. Ja som zatvoril dvere autobusu a pokračoval v jazde.
Pointa prišla až po týždni. Výpravcovia pri odovzdávaní stazky po službe mi ukázali správu od vedúceho, kde bola sťažnosť na môj postup kontroly v uvedený deň voči cestujúcemu. Sťažoval sa , že asi preto, že on je z rómskej, diskriminovanej komunity, si vodič voči nemu dovolil nemysliteľné. Pýtať si cestovný lístok. Až vtedy som pochopil, že pán sa považuje za čierneho a je diskriminovaný. Bude sa sťažovať aj Arpadovi Ravasovi na jednanie zamestnanca DPMK voči nemu. Až vtedy som si uvedomil , že neviem rozoznávať a zatrieďovať ľudí podľa farby pleti. Asi som farboslepý.
Celá debata | RSS tejto debaty