Mŕtvy vagón, hnoj v MHD.
Cestovali ste už v mŕtvom vagóne ? Ja do 4.3.2016 nie. Nestáva sa to často, ale stane sa to i „majstrovi tesárovi“. A viezli sta sa už v MHD s hnojom? Ja často. Hlavne v Bratislave.
Takže poporiadku. Na svojej ceste k domovu z našej „stolice“ som sa prvýkrát stretol s niečím podobným. Odkedy tu máme súkromného vlakového prepravcu dosť často využívam jeho služby pri cestách za svojimi najbližšími. Je, vlastne bolo to z viacerých dôvodov. Regiojet, lebo o tomto dopravcovi chcem písať, poskytoval lepšie a hlavne lacnejšie služby pri preprave medzi našimi najväčšími mestami. Za prácou z Krajného východu do Bratislavy už dochádzam nejaký ten piatok, takže viem posúdiť a porovnať , čo nám „cestychtivým občanom“ ponúkajú jednotlivé druhy dopravy i dopravcovia. Regiojet bol v tomto ohľade asi najlepší. Hlavne na začiatku . Postupne sa prednosti začali vytrácať a na svojej poslednej ceste som zažil „mŕtvy vagón“ . Našťastie len vagón a nie celý vlak. Čo sa stalo? Niekde za Ružomberkom znenazdajky vyplo svetlo, prestalo ísť kúrenie i zásuvky na šťavu do tabletov, telefónov, a notebukov , ktoré sú ináč hojne využívané ľuďmi, ktorým ja hovorím „živé múmie“ ,ostali úplne „suché“. Do vagóna sa začal vkrádať chlad. Boli sme pod Tatrami, čiže citeľnejší ako v iných častiach Slovenska. Stevardky alebo jetky ponúkali cestujúcim, že sa môžu premiestniť do iných časti vlaku. Využila to hlavne tá krajšia polovička ľudstva. Veď niet sa čo čudovať. V tme i chlade sa my muži asi cítime istejšie. Keď som sa šiel spýtať personálu, čo sa deje dostal som zaujímavú odpoveď. Mŕtvy vagón. Asi s tým už mali nie jednu skúsenosť, pretože sa nad tým nepozastavovali. Ja prvú. A teraz viem, čo tento výraz značí. Nebudem moralizovať ani posudzovať. Domov som došiel trošku premrznutý i rozladený z toho, že vlak meškal a nasledujúci, môj posledný spoj z Košíc som zmeškal. Na základe oznámených skutočností od hovorcu súkromnej spoločnosti o zvýšení cien za dopravu v špičkách a tiež o plánovanom znovuzavedení do prevádzky IC vlakov si už my cestujúci s tým nejako poradíme a podľa kvality cestovania, služieb i ceny rozhodneme, ktorý dopravca nám viac vyhovuje a tomu budeme dávať prednosť .
Ďalšiu skúsenosť s cestovaním, skoro každodenným, mám z Bratislavy. Dospel som k záveru, že vodiči /nie všetci/ dopravného podniku mesta vozia v svojich vozidlách hnoj a riadia nie autobus alebo trolejbus , ale aspoň tank na tankodrome . Aspoň vo mne to ich šoférovanie vzbudzuje ten dojem. Spôsob ich jazdy z bodu A do bodu B. Neraz pri svojej preprave obdivujem hlavne starších ľudí ako statočne odolávajú tým náhlym zmenám smeru jazdy, rýchlym rozjazdom a ešte rýchlejším zastavovaním na zastávkach. Neraz to s nami všetkými v dopravnom prostriedku nahadzuje ako s hnojom. Čo si má cestujúci myslieť o spôsobe jazdy, keď vodič dopravného prostriedku neďaleko od nasledujúcej zastávky zrýchľuje a potom ešte rýchlejšie spomaľuje. Keď cestujúci, ktorý sedí a ešte viac ten čo stoji cíti všetky „rovnosti“ Bratislavských ciest. To potom máme fakt taký pocit akoby sme práve vystúpili z tankodromu. Asi aj preto boli „primerane“ zvýšené ceny mestskej dopravy. Niekto predsa musí uhradiť tie opravy roztrasených bratislavských tátošov. Možno sú k tomuto spôsobu jazdy niekým alebo niečím nútení. Zdravým rozumom to asi nebude. No čo už naspäť sa to asi zvezie na nás cezpoľných. Tí šoféri sú určite niekde z východu. Tie miesta na parkovanie zaberajú naspäť tí sprostí východniari a aj ten bodrel, ktorí tu v „slovenskej stolici“ máme určite urobili tieto „živly“ z východu. Ešte tak zrušiť tie ADZ-ky / agentúry dodočasného zamestnávania / aby nám tú háveď dochádzajúcu za prácou nevozili a bude pokoj. Ináč problém tých ADZ –tiek rozoberá internetový Slobodný vysielač v posledných reláciách Klubu zamestnancov. Ale to je o inom. O tom nabudúce.
Celá debata | RSS tejto debaty