hvizdik

Aj toť minulého týždňa sa nám minister, ktorého ministerstvo a podriadené organizácie zamestnáva najviac  práceschopného  a eviduje najviac  „práce neschopného“ obyvateľstva SR, pochválil ako sa naspäť, už po koľký krát  za jeho pontifikátu,  podarilo znížiť nezamestnanosť. Čo pre to naša vláda robí?  No predsa dáva tie správne stimuly tým správnym ľuďom hlavne zo zahraničia a hlavne v tej správnej   výške.

Dneska máme na našom malom Slovensku akože ľavicovú vládu. Tá, hlavne ústami nášho premiéra, ktorému ten jeho flek vôbec ale vôbec nezávidím,  neustále zlepšuje životné podmienky pre obyvateľstvo,  podľa jeho slov „tejto krajiny“. Takže aj v slovnom spojení  Táto krajina,  ktorej vlajka sa mimochodom nápadne podobá na vlajku SR, je asi nový výraz pre novú kolóniu v srdci Európy.  Začínam pomaly chápať prečo názov Slovenská republika je pre našich politikov  slovné spojenie veľmi nepríjemné. Značí totiž vec ľudová.  A tá naša krajina pod Tatrami sa už veru na tú vec ľudovú vonkoncom nepodobá. Aj v sobotňajších voľbách dali najavo čo si o  „Tejto krajine „ a jej politikoch myslia.

Jeden z mnohých ukazovateľov, ktorý napomáha môjmu tvrdeniu je aj ten,  akým spôsobom sú u nás tisícky ľudí zamestnávané cez pracovné agentúry dočasného zamestnávania. To slovko dočasné je zo všetkého najzaujímavejšie . V roku 2004 prijala pravicová vláda Mikuláša Dzurindu zákon č. 5/2004 Z.z. tkz. Zákon o službách zamestnanosti. Ten a s ním aj mnoho zmien v Zákonníku práce dopomohlo k tomu, že si dnes naši podnikatelia robia s ľudskou námedznou pracovnou silou čo len chcú. Všetko v mene slobody a demokracie. A naša ľavicová vláda už siedmi rok ak niečo v týchto zákonoch k prospechu  pracujúcich zmenila, tak len kozmeticky a len na papieri. Do praxe sa nikto to neunúval skontrolovať. Veď sa stačí pozrieť do nie tak dávnej minulosti ako sa vyriešili  prípady   smrteľných pracovných úrazov,  v našich masovo ohlupovacích  médiách  v čase aktuálnom neustále pertraktovaných. Teraz po tom ani pes neštekne. A vo väčšine prípadov išlo o hrubé porušenie pracovnej disciplíny na pracoviskách najmä zo strany zamestnávateľov. A ak sa človek dočíta, že strelmajster zomrel aj preto, lebo nebolo všetko s kostolným poriadkom v jeho pobývaní na pracovisku aj viac ako 16 hodín a to aj viackrát v týždni tak zisťuje, že sme sa v pracovnoprávnych vzťahoch dostali do pomerov, ktoré tu panovali tak koncom 19-teho a začiatkom 20- teho storočí  . A  takéto veci sa opakujú a tolerujú v mnohých aj nadnárodných firmách s filiálkami v SR.   

V piatok sa poslucháči v Slovenskom rozhlase / ešte šťastie, že tam ešte rozprávajú po slovensky, slovenské pesničky verejne prísľúbili púšťať počas dní “ až“  v pomere 30 % k pesničkám anglickej produkcie , čo každodenne prekračujú aj o 5-6  / mohli vypočuť správu, že vraj na Slovensku sú zamestnanci najlepšie chránení pred svojvôľou zamestnávateľov. Dostali sme známku 1. Má to len jednu chybu. Všetky tie zákony a normy, ktoré akože chránia zamestnancov si   pracujúci môže tak strčiť  viete kam. Prax je diametrálne odlišná od priania našich odborov. A samozrejme podnikatelia ústami svojho predsedu zamestnávateľských zväzov povedali svoju pravdu. SR sa  ne – uplatňovaním týchto zákonov a noriem stáva neatraktívnym pre zahraničných aj domácich investorov, ktorí očakávajú oveľa väčšiu flexibilitu pracovnej sily, ešte vyššiu produktivitu práce aby si oni mohli „optimalizovať“ zisky a straty a samozrejme zamestnancov podľa potreby. Čo im už spomínaný zákon umožňuje v nebývalej miere. Cez pracovnú agentúru sú zamestnanci vystavovaní napríklad nižším mzdám ako kmeňoví zamestnanci,  neraz sa od nich vyžaduje pracovať počas týždňa viackrát 16 hodinový pracovný čas, pričom ZP zakazuje mať medzi zmenami kratší čas na odpočinok ako 12 hodín, nerovnoprávne postavenie voči agentúre vyjadrené v pracovných zmluvách napr. aj tým, že vaša pracovná zmluva je na dobu určitú, ktorá je daná – pokiaľ sú objednávky  . Ak chcete vy dať výpoveď musíte čakať 2 mesiace. Oproti kmeňovým zamestnancom čakáte na výplatu 2 týždne dlhšie. A je toho oveľa viac a charakter nevýhod závisí od toho pre ktorú agentúru pracujete a pre akú firmu vás agentúra poskytuje.  

Platia tieto praktiky aj v krajinách zakladajúcich členov EU alebo len v novoprijatých?  Je niekto alebo niečo čo sa vie a chce zastať aj tejto časti vykorisťovaných? Toť otázka do pléna.