hvizdik

V minulých blogoch som preložil niektoré články od známeho amerického novinára
Paul Craig Robertsa. Zaujal ma tiež článok o ekonomike súčasného hegemóna sveta
a tento vplyv na celý svet. Bohužiaľ.  Celý článok si v pôvodnom  znení môžte prečítať na
:http://www.paulcraigroberts.org/2012/07/08/the-collapsing-us-economy-end-world/
Článok je dosť obsiahly, ale vynechanie niektorých častí som nepovažoval za
potrebné aby sa zachoval zmysel toho , čo chcel autor povedať. Pripomeniem len,
že autor bol v rokoch 80 – tych námestníkom ministra financii v administratíve
Reaganovej vlády.

Kolapsujúca ekonomika USA a koniec sveta.

V nedávnom stĺpci „Môže svet prežiť Washingtonskú aroganciu a nadutosť,“ som
sľúbil, že preskúmam, či sa americká ekonomika zrúti skôr ako Washington v jeho
snahe o svetovú nadvládu nás privedie do vojenskej konfrontácie s Ruskom a
Čínou. To je pravdepodobne pretrvávajúcim subjektom na tejto stránke, takže
tento stĺpec nebude konečným slovom na túto tému.

Washington je vo vojne od októbra 2001, keď prezident George W. Bush vymyslel zámienku
nariadiť inváziu USA do Afganistanu. Táto vojna sa stala druhoradou,  keď Bush vymyslel inú zámienku, aby nariadil inváziu do Iraku v roku 2003, vojna, ktorá pokračovala bez výrazného úspechu počas
8 rokov a nechali Irak v chaose s desiatkami mŕtvych a ranených každý deň, nový
silný muž namiesto nelegálne popraveného bývalého silného muža, a s
pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote sa pretrvávajúce násilie prerástlo do
občianskej vojny.

Po svojom zvolení prezident Obama naivne poslal viac vojakov do Afganistanu a obnovil
intenzitu tejto vojny, teraz vo svojom jedenástom roku, k žiadnemu úspešnému efektu
tejto vojny nedošlo. Tieto dve vojny boli drahé. Podľa odhadov Josepha Stiglitza
a Lindy Bilmesovej, keď sa spočítajú všetky náklady, invázia do Iraku stála
amerických daňových poplatníkov 3.000.000.000.000.000 dolárov. To isté platí
pre Afgansku vojnu. Inými slovami, dve bezdôvodné vojny zdvojnásobily verejný
dlh USA. To je dôvod, prečo nie sú peniaze na sociálne zabezpečenie, Medicare,
Medicaid, potravinové známky, životné prostredie a sociálne záchranné siete.

Američania  nedostali nič z vojen, ale vojnový dlh nebude nikdy splatený, americkí občania a ich
potomkovia budú musieť platiť úroky z 6.000 miliard dolárov vojnového dlhu na
dobu neurčitú.

Nespokojný z týchto vojen  Bush / Obamov  režim vykonáva vojenské operácie v rozpore s
medzinárodným právom v Pakistane, Jemene a Afrike, kde organizuje zvrhnutie
ozbrojeným konfliktom vládu v Líbyi, v súčasnosti pracuje na zvrhnutí sýrskej
vlády, a pokračuje Marshallovou vojenskou silou proti Iránu.

Objavením moslimskych protivníkov Washington vytvoril nedostatok pre jeho energie a
rozpočet, Washington obkľúčil  Rusko
vojenskými základňami a začal obkľúčovanie Číny. Washington oznámil, že väčšina
jeho námorných síl bude presunutá do Pacifiku v priebehu najbližších niekoľkých
rokov, a Washington pracuje na obnovení svojej námornej základne na Filipínach,stavia
novú na  ostrove patriacom Južnej Kórei,
získava námornu základňu vo Vietname,  letecké a pozemné základne inde v Ázii.

V Thajsku sa Washington snaží kúpiť bežnými úplatkami letecku základňu využívanú vo  Vietnamskej vojne. V krajine je opozícia proti vtiahnutiu Thajska do konfliktu riadenú Washingtonom proti Číne. Bagatelizovať skutočný
dôvod pre leteckú základňu, Washington, podľa thajských novín, povedal thajskej
vláde, že základňa bude potrebna pre „humanitárne misie.“ To
neprešlo, takže Washington  požiadal  cestou NASA o leteckú základňu za účelom
vykonania „experimentov s počasím. „Či tento trik je dostatočné
krytie sa ešte len ukáže. Americkí námorníci  boli poslaní do Austrálie a inde v Ázii.

Ak chcete obkľúčiť Čínu a Rusko (a Irán) je to  masívny
podnik pre krajinu, ktorá je finančne vyčerpaná. S vojnami a bankster
/prejolatívne gangster / sanáciami Busha a Obamu sa zdvojnásobil americký
národný dlh zatiaľ čo nedokáže riešiť rozpad americkej ekonomiky a rastúce
utrpenie občanov USA. Nižšie uvedené grafy sú s láskavým dovolením
www.shadowstats.com

Ročný rozpočtový deficit USA sa pridá do kumulovaného dlhu na asi 1,5 bilióna dolárov
za rok bez perspektívy klesania. Finančný systém je poškodený a vyžaduje
priebežné sanovať. Ekonomika je vyčerpaná a nebola schopná vytvoriť vysoko platené
pracovne miesta, naozaj žiadne pracovne miesta. Aj napriek rokom populačného
rastu, mzdy od polovice roku 2012 sú rovnaké ako v roku 2005 a výrazne pod
2008. Napriek tomu, vláda a finančné presstitute /pejorative prostitučne /
médiá nám hovoria, že máme oživenie.

Podľa amerického štatistického úradu práce, zamestnanosť v roku 2011 bola iba o 1 mil.
pracovných miest  väčšia ako v roku 2002.
Zoberie to asi 150.000 nových pracovných miest každý mesiac aby to zostalo s
populačným  rastom, ktorý nechá za desať
rokov trvajúci deficit 15 miliónov pracovných miest.

Nezamestnanosť v USA a miera inflácie sú oveľa vyššie, než bolo nahlásené.
V predchádzajúcich stĺpcoch som vysvetlil, na základe  štatistickej práce Johna Williamsa (
shadowstats.com) dôvody,že vládne titulkové čísla sú závažné podhodnotené.
Titulok (U3) miera nezamestnanosti 8,2% nepočíta žiadnych odradených
pracovníkov, ktorí sa vzdali hľadania zamestnania. Vláda má iné miery
nezamestnanosti U6), zriedka hlásené, ktoré zahŕňa krátkodobo odradených
pracovníkov. Táto miera  je 15%. Ak sú
dlhodobo odradení pracovníci pridaní, súčasná americká miera nezamestnanosti je
22%, číslo bližšie k nezamestnanosti  počas Veľkej hospodárskej krízy, ako ku miere v
povojnovej recesii.

Zmeny v spôsobe akým sa meria inflácia  zničili
index spotrebiteľských cien (CPI) ako meradlo životných nákladov. Nová
metodika je založená na substitúcii. Ak cena položky v indexe stupa, lacnejšía
alternatíva sa presunie na jej miesto. Okrem toho, niektoré zvýšenia cien sú nálepkované
zlepšovaniím kvality, či sú alebo nie sú, a preto sa nezobrazujú v indexe
spotrebiteľských cien. Ľudia stále musia zaplatiť vyššiu cenu, ale to sa
nepočíta ako inflácia.

V súčasnej dobe miera inflácie je okolo 2%. Avšak, keď sa inflácia meria ako skutočné
náklady na bývanie, miera inflácie je 5%.

Misery Index je súčet inflácie a miery nezamestnanosti. Úroveň súčasného Misery Index závisí od toho, či sa použijú nové  zmanipulované miery, ktoré podceňujú biedu, alebo pôvodné metodiky, ktoré to presne zmerajú. Pred  voľbami v  novembri  1980 , Misery Index dosiahla 22 percent, čo
bol jeden z dôvodov víťazstva  Reagana nad prezidentom Carterom. Dnes, keď používame pôvodnu metodiku , Misery Index dosahuje 27%. Ale ak budeme používať novú zmanipulovanú metodiku  Misery Index je 10%.

Hodnotenie inflácie slúži na posilnenie hrubého domáceho produktu (HDP). Výpočet HDP je v
bežných dolároch. Aby bolo možné určiť, či HDP vzrástol v dôsledku zvýšenia
cien alebo kvôli rastu reálneho produktu  ,HDP je znížený o CPI. Čím vyššia je miera
inflácie, tým je nižší rast reálnej výroby a naopak. Keď je náhradna  metodika pre meranie inflácie použitá,
americká ekonomika zaznamenala reálny rast v 21. storočí, s výnimkou prudkému
poklesu počas obdobia 2008-2010. Avšak, ak použijeme metodiku životných nákladov
, s výnimkou krátkeho obdobia počas roka 2004, americká ekonomika nezažila
žiadny skutočný rast od roku 2000.

V grafe vyššie  nižšia miera (modrá) reálneho HDP je deflátovaná / znížená /o infláciu meranú metodikou, ktorá meria nákladv na bývanie. Vyššia miera HDP  (červená)
vyfúkne / zníži /HDP nameraný podľa novej metodiky založenej na substitúcii.

Nedostatok pracovných príležitostí a rastu reálneho HDP ide ruka v ruke s poklesom
reálneho priemerného príjmu domácnosti. Rast spotrebiteľských dlhov nahrádza
nedostatok rastu príjmov a udržiava ekonomiku v chode, kým spotrebitelia nevyčerpajú
ich schopnosť vziať na seba väčšie dlhy. S mŕtvym spotrebiteľom vo vode, výhľad
pre ekonomické oživenie je zlý.

Politici a Federálny rezervný systém robia vyhliadky ešte horšie.  V čase vysokej nezamestnanosti a v dlhu
namáhaných domácností, politici na miestnej, štátnej a federálnej úrovni  znižujú  vládne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, dôchodky, potravinové známky, dotácie na bývanie a každý ďalší prvok sociálnej
záchrannej siete. Tieto škrty, samozrejme, znížujú agregátny dopyt a schopnosť
zamestnaných  Američanov prežiť.

Federálny rezervný systém má úrokové sadzby  tak nízke, že dôchodcovia a ostatní žijúci zo svojich úspor nemôžu získať nič za svoje peniaze. Úrokové sadzby z bankových CD a vládnych a korporátnych
dlhopisov je nižšia než miera inflácie. Ak chcete žiť z úrokových výnosov, človek musí kúpiť grécke, španielske,alebo talianske  dlhopisy, a báť sa z hrozby straty kapitálu. Politika úrokových sadzieb Federálneho rezervného systému negatívne núti dôchodcov spotrebovať svoj ​​kapitál, aby mohli žiť. Inými slovami, politika Fedu ničí osobné úspory, pretože ľudia sú nútení míňať svoj kapital / úspory / za účelom pokrytia nákladov na živobytie.

V júni Fed oznámil, že  bude pokračovať vo svojej politike znižovania nominálnych úrokových sadzieb ešte nižšie, tentoraz so zameraním na dlhodobé štátne dlhopisy. Fed uviedol, že by kúpil 400.000.000.000
dolárov z 30-ročných dlhopisov amerického ministerstva financií. Riadenie úrokových sadzieb znamená, riadenie cien dlhopisov nahor. Za 5-ročne Štátne dlhopisy platí len sedem desatín percenta a za 10-ročné dlhopisy bude platiť len 1,6%, pod hodnotu oficiálnej miery inflácie, Američania zúfalo dávajú
prednosť 30-ročným dlhopisom v súčasnosti v hodnote 2,7%. Avšak, vysoké ceny
dlhopisov znamenajú, že riziko straty kapitálu je veľmi vysoké.

Monetačný  / zavedenie drahých kovov do funkcie peňazí/dlh Fedu, alebo pokles kurzu dolára tiež zníženie jeho používania inými krajinami  na vyrovnanie ich platobnej bilancie by mohlo znížiťinfláciu, ktorá by zobrala úrokové sadzby z kontroly Fedu. Rastúce úrokové sadzby, znižujú ceny dlhopisov. Inými slovami,
dlhopisy sú bublina, ako boli nehnuteľnosti, akcie a deriváty. Keď táto  bublina praskne, Američania dostanú ďalší veľký zásah na ich zostávajúce bohatstvo.

Nemá zmysel investovať do dlhodobých dlhopisov pri negatívnych úrokových sadzbach, keď
federálna vláda hromadi dlhy, že Federálny rezervný systém je monetizovaný / speňažovaný/, a keď ostatné krajiny sa vzdiaľujú od “povodní dolárov”. Potenciál pre rastúce miery inflácie je vysoký z dôvodu dlhu monetizácie / speňaženia/ a z poklesu dolára ako výmennej hodnoty. Napriek tomu  správcovia portfólia dlhopisov  musia riadiť stádo do dlhších splatností alebo zobraziť ich výkon  na spodnej časti
rebríčka.

Niektorí individuálni investori a zahraničné centrálne banky, očakávajú  stratu hodnoty dolára, hromadia zlato a striebro v tehlách a prútoch drahých kovov. Uvedomujú si nebezpečenstvo pre
dolár a jeho politiku  rýchleho rastu cien drahých kovov v priebehu roka 2011, Federálny rezervný systém naaranžoval vyváženú akciu. Keď dopyt po fyzickych prútoch vyženie cenu, krátke predaje
drahých kovov na trhu s cennými akciami poženú cenu späť dole.

Podobne, keď investori začali utekať od obligácií, čo spôsobovalo rast úrokových sadzieb, JP
Morgan a iní závislí od Federálneho rezervného systemu  predali  úrokové swapy, čím sa vykompenzoval vplyv úrokových sadzieb na dlhopisovom predaji. (Majte na pamäti, že úrokové sadzby
stúpajú, keď ceny dlhopisov padajú a naopak.)

Zmyslom všetkých týchto informácií je stanoviť, že s výnimkou 1 percenta, sú príjmy a
bohatstvo Američanov zredukované na všetkých úrovniach. Od roku 2002 do roku
2011 ekonomika stratila 3,5 milióna pracovných miest vo výrobe. Tieto práce boli nahradené menej platenými servírkami a barmanskými prácovníkmi ( 1.189.000) ,v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ( 1.512.000) a sociálnej pomoci ( 578.000).

Tieto náhradné pracovné miesta v domácich službách znamenáli, že   čistý americký spotrebiteľský príjem bol presunutý z krajiny inam. Potenciálny agregátny dopyt v USA klesol rozdielne podľa odmeňovania v jednotlivých pracovných kategóriach. Jasne a jednoznačne, práca offshoringu znížila americky
disponibilný dôchodok a americký HDP, a tým zamestnanosť.

Napriek nedostatku ekonomickej základne, Washingtonské hegemonické ambície pokračujú v
nezmenšenej miere. Ostatné krajiny sa pobavili nevedomosťou Washingtonu. Rusko,
Čína, India, Brazília a Južná Afrika  tvoria dohodu, aby sa vzdali amerického dolára
ako meny pre medzinárodné zúčtovanie medzi sebou.

Dňa 4. júla Čína Daily napísali: „Japonskí politici a významní akademickí pracovníci z
Číny a Japonska vyzvali v utorok Tokio   opustiť svoju zastaranú zahraničnú politiku
opierajúcu sa o západ a akceptovať Čínu ako kľúčového partnera rovnako dôležitého
ako  Spojené štáty. Tokio konsenzus , spoločné vyhlásenie vydané na konci Peking-Tokio fóra, tiež vyzvalo obe krajiny na rozšírenie obchodu a podporovanie dohody o voľnom obchode s Čínou, Japonskom a
Južnou Kóreou. “ To znamená, že Japonsko je v hre.

Čínska vláda, inteligentnejšia než Washington, reaguje na vojenské hrozby Washingtonu  odlákaním preč od Washingtonu dvoch kľúčových ázijskych spojencov. Vzhľadom k tomu, že čínska ekonomika je teraz tak veľká ako ekonomika USA a ma oveľa pevnejší základ, a  Japonsko má teraz viac  obchodných vzťahov s Čínou ako so Spojenými štátmi, lákadlo je lákavé. Navyše Čína je vedľa, a Washington je vzdialený a topí
sa vo svojej arogancii a nadutosti.

Washington, ktorý hodil jeho prostredný prst do medzinárodného práva a so svojím právom a
ústavou so svojou aroganciou a bezodplatných a nelegálnych vojen a s uplatnenie
práva na zavraždenie svojich vlastných občanov a jej spojencov, ako je Pakistan, stali sa Spojené štáty americké  vyvrheľským štátom. Washington stále kontroluje jeho kúpené-a-platené NATO bábky, ale tieto bábkové štáty sú zaplavené s derivátmi dlhových problémov, ktoré im priniesol Wall Street a
problémov štátnych dlhov , z ktorých niektoré boli zapričinené bankou Goldman
Sachs a Wall Streetom. Európa je v útlme a nemá ani peniaze, ktoré by mohli
dotovať Washingtonu vojnovu  hegemóniu.

Washington sa stáva izolovanou a opovrhovanou súčasťou svetového spoločenstva. Washington
kúpil Európu, Kanadu, Austráliu, bývalý sovietsky štát Gruzínsko (a takmer
Ukrajinu) a Kolumbiu, a pokračuje vo svojej snahe kúpiť celý svet, ale nálada
sa obracia proti, rastúcemu gestapackemu štátu, ktorý ukázal seba ako bezprávny,
bezohľadný ,nemilosrdný, a ľahostajný, a i nepriateľský k ľudskému životu a
ľudským právam.

Vláda, ktorého armáda nebola schopná s pomocou Veľkej Británii obsadiť Irak po ôsmich rokoch a
bola nútená ukončiť konflikt tým, že sa „povstalci“ dostali na americkú vojenskú výplatnú listinu a platiť im za zastavenie zabíjania amerických vojakov, a vláda ktorého armada nebola schopná podmaniť si niekoľko
tisíc ľahko ozbrojených Talibancov po 11 rokoch invázie a okupácie, je prehnané, keď organizuje vojnu proti Iránu, Rusku a Číne.

Iba vyhliadka Washingtonu na dominanciu  v takomto podniku je ako prvá použitť jadrové
zbrane, zachytiť jeho démonizujúcich oponentov v nestráženej chvíli a nukleárne
ich vymazať z modrej planet. Inými slovami, odstránenie života na Zemi.

Je toto Washingtonským programom prejaveným neokonzervatívnym vojnovým štváčom, Bill Kristolom, ktorý sa nehanbil verejne spýtať: „Čo je dobré na jadrových zbraniach, ak ich nemôžete použiť?“