hvizdik

Dozneli už všetky dozvuky prvého vážnejšieho štrajku na území SR , ktorý mal značný vplyv na všetkých ľudí zamestnaných v objekte závodu a nemalý aj na tých mimo objektu. Štrajku sa zúčastnilo podľa organizátorov asi 8000 odborárov , členov Moderných odborov a tiež aj pôvodnej základnej organizácie KOVO ešte pôsobiacej v závode po rozdelení pred vyše rokom. K tomuto, v našich dejinách  prvému významnejšiemu štrajku, sa už vyjadrili desiatky politikov, analytikov i anal – lytikov i priamych účastníkov a samozrejme „našich“ presstitútov. Každý z nich čerpal z jemu dostupných informácií a písal podľa svojich predstáv i predlôh, ktorými sa snažil ovplyvniť okruh svojich čitateľov , poslucháčov i divákov. Väčšinou to boli skreslené informácie i z nich vyplývajúce závery. Záležalo od uhla pohľadu.
Ako som už spomenul Moderné odbory , ktorých otcom sa stal ich bývalý predseda ZO KOVO vo VW Zoroslav Smolinský, potrebovali presvedčiť, že odčlenenie sa od OZ KOVO malo pre členov nových odborov zmysel a tieto sa budú vedieť lepšie zastať svojich členov pri ich zastupovaní pred zamestnávateľom. Pri dojednávaní novej kolektívnej zmluvy prebehlo 11 stretnutí s vedením firmy, z ktorých posledné boli za účasti sprostredkovateľa. Všetko podľa úzusu , ktorý vyžaduje v takýchto prípadoch zákon o štrajku. Keďže nedošlo ku konsenzu vedenie podniku zvolalo verejné zhromaždenie zamestnancov firmy a v najväčšej hale sa postavilo na pódium a za účasti kamier si toto podujatie mohli pozrieť zamestnanci vo všetkých halách firmy. Pán generálny riaditeľ sa veľmi snažil aby osadenstvo presvedčil o zbytočnosti štrajku a po jeho vyjadrení aké táto firma poskytuje benefity / výhody/, ako pomáha vytvárať nové pracovné miesta, ako zabezpečuje aby sa mohli uzatvárať manželstvá a vytvárať rodiny, aby si mladé rodiny mohli kupovať byty a zariadenie do nich, sa strhol piskot a silný nesúhlas. Ešte dvakrát svojim vystúpením pobúril riaditeľ osadenstvo firmy. Nakoniec zožal potlesk svojich nohsledov, stojacich za ním, ktorý zanikol v huriavku ostatného prítomného poslucháčstva. Obidve strany si uvedomili, že štrajku sa nedá vyhnúť.
Aby ste boli v obraze a nepodliehali tomu ako bol štrajk popisovaní v médiách, musím uviesť, že štrajku sa mohli zúčastniť iba kmeňoví zamestnanci VW. Netýkal sa agentúrnych zamestnancov VW ani kmeňových a agentúrnych zamestnancov ostatných firiem v areály pôsobiacich, čo činilo aj viac ako 8000 pracovníkov v 4 zmenách. Hoci na najväčšiu logistickú firmu v závode DHL, sa vzťahuje kolektívna zmluva, mne z neznámych dôvodov zamestnancom tejto firmy bolo zakázané sa štrajku zúčastniť hoci viem, že veľká časť z nich by sa rada pridala . V závode vypomáhajú i zamestnanci z maďarského sesterského závodu, ktorých každodenne a na každú zmenu dovážajú autobusmi. Asi pre 500 Maďarov museli po prvom dni štrajku zabezpečiť presun autobusmi až do závodu cez starú bránu, z dôvodu, že boli, asi nielen slovne, napadnutí pri prechode cez turnikety na novej bráne, kde prebiehal štrajk. / Odbočím a aj táto udalosť poukáže, že Slovensko-Maďarské vzťahy sú len navonok dobré, pod pokrievkou to trošku vrie. Nie veľa z vás vie, že pri medzištátnych stretnutiach v hádzanej žien , ktoré boli v Debrecíne a v Bratislave pred asi mesiacom sa prejavila zo strany Maďarských fanúšikov viac ako netolerancia. V Maďarsku pri našej hymne sa ľudia obrátili chrbtom a pískali a v Bratislave mali maďarskí fanúšikovia zástavy s nápisom Poszony. /
Prevádzka závodu bola počas 6 dní štrajku ochromená. Auta SUV ako Touareg, Audi, Bentley sa nevyrobili žiadne v 4 zmennej prevádzke a malé VW – Up, Škoda Citigo i malý Seat asi po 40 kusov spolu na zmenu v dvojzmennej prevádzke. Oproti plánu len jedna osmina. Aj to sa museli preobliecť supervízory a zvyčajne sediaci teamlídry . Väčšia časť tejto produkcie skončila na repase.
Na štrajkujúcich zamestnancov firmy sa prichádzali pozerať z vnútra závodu , z druhej strany plotu , desiatky nudiacich sa neštrajkujúcich a vyjadrovali im svoju podporu a zabávali sa na prevažne slovenskej hudobnej produkcii , znejúcej z reproduktorov pre štrajkujúcich. / príklad pre verejnoprávny rozhlas RTVS/.
Prečo bola na Slovenské pomery tak vysoká účasť na štrajku, hoci ako som hore popísal, mohla byť aj oveľa vyššia? Lebo pracovné , medziľudské i bezpečnostné podmienky sú pre väčšinu zamestnancov na hrane. Všade spomínaná priemerná mzda 1800 Euro otvorila mnohým oči. V ich výplatných páskach a tobôž v peňaženkách sa ani za dva mesiace podobný obnos nenazbiera a pritom si odmakajú za pásom svoju otrockú prácu, od ktorej uteká každý druhý nastupujúci nový zamestnanec. Ani s príplatkami za poobedné a nočné zmeny, za zmeny počas sobôt a nedieľ, za sťažené podmienky i tkzv. 13.a 14. plat i za hospodárske výsledky za minulý rok sa im o takýchto cifrách môže len snívať. Až po odpracovaní siedmich až desiatich rokov môžu dosiahnuť 6 tarifnú triedu , / o siedmičke sa im tak môže iba zdať, zatiaľ/ niekedy podľa toho aký sú šikovní, ale často podľa ich vzťahu k nadriadeným a potom sa ich mzda dostane aj na túto úroveň. Kto však „vyrába“ tento platový priemer? Ak má niekto 900 euro v hrubom, potom musí byť na druhej strane niekto, kto má 2700 i viac, ak je tých deväťstostovkárov viac. A správanie týchto priemer vyrábajúcich ľudí hraničí niekedy nielen s bossingom , ale i mobingom. Ľudí na linke považujú za menejcenných a aj tak sa k nim správajú. A aj to dohnalo robotníkov k tomu, aby na úkor svojich rodín, príjmov, i  v  nepriaznivom počasí , bojovali za svoju česť , za svoju dôstojnosť i väčší koláč , ktorý si niekto nespravodlivo privlastňuje.
Výsledky štrajku.
Ak si zoberieme za bernú mincu to, čo Moderné odbory pred začiatkom štrajku požadovali sú dosiahnuté dohody minimom toho, čo chceli odborári. Pred začiatkom štrajku mali 11 požiadaviek. Niektoré spomeniem.
Bola požiadavka aby počas obdobia od 1.6. 2017 do 31.5.2018 bola zvýšená mzda pre každú tarifnú triedu o 16 %.
Chceli navýšiť počet dní dovolenky o 5 dní pre svojich členov.
Požadovali zvýšiť príplatky za zmennosť o 0,2 eura na hodinu.
Požadovali aby 13. i 14. plat bol 65% z priemernej mzdy zamestnanca.
Chceli navýšiť prestávku na obed o 10 minút. Platenú.
Chceli aby počas pracovnej neschopnosti v prvých troch dňoch platil zamestnávateľ 60% z priemeru zárobku zamestnanca.
Chceli zmeniť najnižšie tarifné triedy zamestnancov.
Požadovali 50 eurový mesačný príplatok na ubytovanie a cestovné za prácou.
Požadovali navýšenie príspevkov pre dobrovoľných darcov krvi.
Čo po ukončení štrajku dosiahli?
Celkové navýšenie tarifných miezd o 14,12% ,ale nie za 1 rok ako bolo v pláne, ale do 31.8 2019. Aj to postupne po 4,7 % a za posledných 9 mesiacov 4,1 %.
Boli zrušené 2 najnižšie tarifné triedy a každý nový pracovník nastúpi do 3. triedy. Náhradu mzdy počas prvých troch dni práceneschopnosti vo výške 40% z priemeru mzdy zamestnanca. A navýšenie príspevkov pre dobrovoľných darcov krvi. Plus bola dohodnutá kompenzácia za straty v príjmoch počas štrajku vo výške 500 euro brutto.
Dosť alebo málo? Podľa požiadaviek na začiatku štrajku málo. Podľa toho, čo v skutočnosti štrajk pre zamestnancov, na ktorých firma stojí i padá, značil, veľa. Uvedomili si, že ak sa zjednotia a spoja za jednotným cieľom, môžu dosiahnuť veľa . Ak sa aj naďalej budú ich príjmy porovnávať iba z príjmami na Slovensku, dosiahli veľa, ale v skutočnosti, ak by sa mali porovnávať v rámci koncernu aj s ohľadom na kvalitu a produktivitu, ich platy ešte ďaleko zaostávajú za tým, čo si môžu dovoliť ich nemeckí kolegovia.
Ustúpil ich zamestnávateľ dosť, alebo málo? Myslím, že s ohľadom na to, čo sa bude diať s pracovným trhom na Slovensku po začatí produkcie v nie tak vzdialenom Land Roveri pri Nitre, dosiahol zamestnávateľ veľa. Nástupné platy nových zamestnancov na niektorých pozíciách v tejto firme budú od 1275 do 1350 Euro mesačne. A VW je do 31.8.2019 zabetónovaný. Pri odchode značnej časti skúsených zamestnancov z okolia Nitry z VW im ani zvýšený dovoz Srbskej i inej pracovnej sily nezlepší doteraz získaný image ,o ktorý sa v prevažnej miere počas 25 rokov zaslúžili pracovití a aj dosť ponižovaní Slováci.