hvizdik

Znovunarodenie.

Už sa vám v živote stalo, že ste sa znovu narodili?  Väčšine asi nie, ale tento výraz skôr slúži k tomu aby sme vyjadrili udalosť, ktorá sa nám stala a mohla byť pre nás osudnou alebo skôr tragickou.  Čo sa stalo mne i spolucestujúcim tak trošku súvisí aj s dnešným stavom cestovania za prácou na druhý koniec republiky, „konkurencie“ medzi dopravcami i stavom našej spoločnosti v celku.

Naša „krásna demokracia“  nám  obyčajným ľuďom / nie  Matovičovcom / vzala okrem iného prácu v mieste bydliska a núti nás cestovať po celej republike a niektorých aj po celom svete. To sú tie „výhody“.  Nadnesene polovica národa sa presúva z jedného konca republiky na druhý a po víkende naspäť.  Neviem / skôr si myslím ,že viem / prečo sa všetci investori , z väčšej časti zahraniční, dobre motivovaní, sústredili hlavne pri Bratislave a blízkom okolí a u nás na Krajnom východe sa udomácnili naši „prispôsobiví“ spoluobčania, bodrel okolo ich obydlí a teraz už aj žltačka. Takže za prácou – robotou cestujeme kto ako vie. Dopravcovia menia ceny podľa toho ako to povie „trh“ alebo vláda. Najrýchlejším a neraz i najnebezpečnejším , no i najlacnejším / nie pre dôchodcov a študentov/ sa stala preprava cez Bla bla car , autami ľudí, ktorí za prácou dochádzajú vlastným autom a voľné miesta v aute ponúknu  iným.  Aj s touto dopravou už mám svoje skúsenosti a tá posledná mohla byť fakt moja posledná.

Po rezervovaní  si cesty a telefonickom dohovore sme sa v stanovený čas stretli, nastúpili a vyrazili smer domov. Na diaľnici pred mostom Lafranconi / aký to krásny slovenský názov/ som spozornel lebo s autom začalo triasť a volant sa v rukách mladého šoféra začal divne správať. Myslel som si, že sme dostali defekt. Zastavili sme, skontrolovali všetky pneumatiky, nič, žiadnu chybu sme nenašli. Všetky boli navonok nepoškodené. Dosť neisto sme si naspäť sadli a vydali sa ďalej. No asi po 500 metroch sa situácia s trasením  i volantom opakovala a hasiči,  ktorí nás práve  predchádzali trúbili ,niečo ukazovali na ľavú prednú pneumatiku. Naspäť sme zastali na krajnici a po chvíli našli, čo bolo príčinou našich problémov. Nejaký „dobrák, či dobráci“  dostali chuť na „ elektróny“ na disku majiteľa auta, možno i na celú pneumatiku. Na šťastie, či skôr nešťastie, kolesá mali po jednu bezpečnostnú skrutku, ktorú sa našim výtečníkom nepodarilo vytočiť.  Keď už nič iné tak štyri skrutky si vzali a piatu nechali  tak. Tá vydržala asi 10 km. Ak by nevydržala tak tento článok by som nenapísal a možno by mal niekto iný viac šťastia a o podobných praktikách „ tiež automechanikov „ by napísal niečo podobné.  Pointa príde až teraz. Pri nahlásení udalosti na 158, som dostal otázku prečo až teraz,  po víkende. Bol som iba jedným zo spolucestujúcich a až po úspešnom zavŕšení cesty som si uvedomil , čo sa mohlo stať. Policajta som poprosil aby v danej lokalite zvýšili svoj výskyt, hlavne v nočných hodinách a poprípade dali nablízku nainštalovať nejaké bezpečnostné kamery.  Nechcem moralizovať , ale dotyčným „ výtečníkom „ neprajem podobnú skúsenosť. Nemusela by sa pre nich skončiť dobre. Hoci pre nás ostatných by odpadli podobné problémy.  Aj pre policajtov.