hvizdik

Istoty pre všetkých ?

Pred skoro šiestimi mesiacmi v predčasných parlamentných voľbách
vyhrala pre niektorých prekvapujúco, pre väčšinu našej ťažko skúšanej
pospolitosti reálneho kapitalizmu nie tak prekvapujúco, strana, ktorá si do
volebných spotov a nielen tam dala slogan z nadpisu tohto blogu.
Slogan použitý vo volebnej kampani evokoval hlavne u staršej generácie
spomienky na istoty počas socialistického zriadenia  a hoci počas 20 tich rokov budovania
trhovej ekonomiky  boli úspešne našimi
masovomanipulačnými prostriedkami ohlupovania miliónkrát zosmiešnené
a spochybnené aj mladšia generácia si ich osvojila a na prekvapenie
nášho pravicového spektra politikov, novinárov, analytikov a vlastníkov
výrobných prostriedkov výsledkom je jednofarebná vláda tváriaca sa ľavicovo,
hlavne pred voľbami. Skutky , ktoré sa jej darí doposiaľ uvádzať do praxe však
nás privádzajú k poznaniu, že v tomto systéme je prakticky jedno, kto
je pri kormidle nášho automobilového parníka „úspešne“ plávajúceho vo vodách
EU. Lode, do ktorej skoro zo všetkých strán zateká, v ktorej náklad už nám
skoro ani nepatrí, ale na stožiari ktorej ešte hrdo veje vlajka ešte vraj
slobodnej a „nezávislej“ SR.

Nebudem rozoberať ako sme boli kedysi závislí na východnom medveďovi
a dnes sme „ nezávislí“ na západnej demokracii. Uvediem len dve
skutočnosti z každodenného života ľudí, ktorí nevlastnia žiadne výrobné
prostriedky, predávajú len svoju pracovnú silu. A tých je väčšina.

Keďže sa naším pravoverným a kresťanským politikom úspešne podarilo
pretransformovať našu ekonomiku tak, že až 60 % potravinárskych výrobkov
dovážame / bolo by zaujímavé vedieť ako je to v ostatných oblastiach/ do
krajiny, ktorá nie tak dávno bola v potravinách skoro sebestačná, ktorí úspešne
rozbili východné trhy aby nás na nich nahradili naši dnešní tútori
a nemenej úspešne vytunelovali a pretransformovali nejeden podnik až
tak, že človek ak chce uživiť svoju rodinu musí za prácou cestovať po celom
svete. To je tá sloboda.

Takže k meritu veci. Slovenské železnice pod novým vedením idú
vychádzať v ústrety svojim zákazníkom- cestujúcim. Samozrejme zlepšovaním
kultúry cestovania a ako sme sa v novinách mohli dočítať
a v rozhlase mohli počuť i zlacňovaním cestovných lístkov na IC
vlaky. No výborne, povedal som si. Veď len jedna cesta z východu Slovenska
na západ a späť vyjde celý „majland“ / asi z angličtiny my land/ . Má to
však jeden háčik. Cestu si musíte naplánovať a zaplatiť dopredu. Najlepšie
od 9 do 60 dní. Môžete aj neskoršie, potom však je to drahšie a v deň
odchodu najdrahšie. Železnice chcú mať tiež svoje „istoty“. Hlavne vyšší
manažment. Je dobré vedieť, koľko cestujúcich odvezú s predstihom
a ešte lepšie disponovať s finančnými prostriedkami za predplatené
lístky.

Tak som sa rozhodol, že si objednám s predstihom lístok na cestu. A po otvorení príslušnej stránky som sa
dozvedel, že ceny  lístkov zlacneli, smerom hore. Nič nové pod Slovenským slnkom. V predstihu 9 až 60 dní
ostala cena lístka pôvodná. Do 8 dní upravená o plus  10 %
a nákup lístka v deň odchodu vlaku vás vyjde len plus 20 % pôvodnej
ešte platnej ceny. Tak. Neviem, či vedenie železníc vie, kto sa v ich
vlakoch vozí. Či vie s akými finančnými prostriedkami títo cestujúci
disponujú, ale pri mojich zopár cestách som si nevšimol aby sa do vlaku unúvali
naši slovútni podnikatelia alebo lepšie povedané tí, ktorí si to môžu dovoliť.
Skôr ta nižšia vrstva.  Takže toto reklamované „zníženie“ cien bude mať asi len jeden efekt. Odradí väčšinu
cestujúcej verejnosti a na trati bude môcť premávať vlak možno aj
sjedným vozňom. To bude úspora.

Viete, čo je hybnou silou kapitalistickej spoločnosti? No predsa
konkurencia a zisk. To nás naši novinári a aktivisti už predsa
naučili. Nevýhodou podnikania je však neistota, či svoje výrobky na trhu predám
a koľko ich predám. Čo potom s tou „bagážou“ , ktorá ich v mojej
firme vyrába, ako sa jej zbavím? Nie sú to stroje, ktorým stačí príslušne
množstvo energie v tej či onej podobe, prípadne nejaká údržba. Tí chcú aby
im človek platil aj keď nerobia aj keď ich nepotrebujem a ešte by chceli
aj jesť, keď je horúco aj piť, dokonca môžu byť aj chorí a daj sa mi
svete, keď je najviac roboty chcú ísť na dovolenku alebo im niekto blízky
umrel, či sa narodil. Tak takto sa podnikať veru nedá. Aj my podnikatelia
chceme nejaké istoty. Nič to. Neboj sa podnikateľko. My, štát, politici, ti
vymyslíme niečo, čo ťa  zbaví tvojich starosti s tou „bagážou“ . A tak tu máme s požehnaním politikov
zákony, ktoré umožňujú zamestnávať ľudí cez agentúry. V čom sú výhodné pre
podnikateľov a nevýhodné pre zamestnancov sa môžeme dočítať v letáku
jednej agentúry, ktorá ponúka služby podnikateľom:

Vyhľadáme a vyberieme vhodných kandidátov

Zrealizujeme výberový proces

Uzatvoríme pracovný pomer

Vedieme personálnu a mzdovú agendu

Prevzatie agentúrneho zamestnanca do interného stavu po 12 mesiacoch bezplatne

Reportovanie

Aké to má výhody pre klienta?  / čo ten podnikateľ usporí –  jeho istoty

Flexibilitu pri zmene stavu zamestnancov,   / aké to krásne znejúce
slovo – flexibilita  nemáš problémy z nadpočtom alebo nedostatkom robošov. Je to ako zo šatmi a počasím.
Proste si ich v šatníku vymeníš podľa potreby a množstva. Nestaráš sa
s odstupným, výpovednou lehotou a podobnými somarinami. /

Úspora času a nákladov pri výberovom procese,/ môžeš ísť aj na Havaj, my ti správneho mukla už nájdeme /

Široká databáza uchádzačov,  / ešte šťastie, že máme toľko nezamestnaných, je z čoho vyberať a neboj sa
pätdesiat ročných ti nevyberieme, tí nech už nejako dožijú /

Zníženie počtu kmeňových zamestnancov,  / no vidíš aj kancelárskych muklov ti ušetríme /

Zastrešenie komplexnej administratívy  / máme s tým skúsenosti ako vypísať príslušné tlačivá a dotazníky, ty
si môžeš zamestnať aj babu, ktorá vie variť iba kávu a samozrejme „ostatné
potrebné“ veci./

Nebudem spomínať ostatné vymoženosti,
ktoré umožňujú našim a nielen našim, podnikateľom úspešne podnikať
v tom dnešnom našom marazme, dúfam , že ešte nie celkom banánovej
republiky  / res public – vec ľudová/  nazývanej Slovensko.