Pre koho žijeme ?

18. novembra 2018, hvizdik, Nezaradené

Dôchodok- pre niekoho stav reality, pre niekoho potešiteľná budúcnosť, pre dosť veľa ľudí skok do neznáma.
Máme demokraciu. Už 29 rokov. Väčšina slovače z tých skôr narodených porovnáva. Čo je horšie a čo lepšie ako bolo za čias socializmu / komunizmus máta iba v hlavách našich mediálnych bijcov a slniečkarov /. Tak ako sa kedysi snažila KS pretvárať mladých ľudí pre krajšie zajtrajšky aj dnes sa s podobným pretváraním mládeže unúvajú naši Európsko- hodnotoví vlastníci tej správnej veci, toho správneho názoru.
Nebudem sa rozpisovať o tom čo bolo lepšie v predchádzajúcom systéme oproti tejto demokratúre. Zabŕdnem len do dvoch vecí. Volieb, ktoré sú vraj vrcholom demokracie a obdobia, keď naši starší spoluobčania odchádzajú na dôchodok.
Počas prebiehajúcej kampane pred komunálnymi voľbami ste si mohli skoro všade všimnúť tisíce reklamných bilbordov, letákov, brožúr i akcii stoviek kandidátov na starostov, primátorov i poslancov. Tieto reklamné akcie stáli majland. Nie každý si ich môže dovoliť. Veľmi málo kandidátov , možno na dedinách, si svoju medializáciu hradilo zo svojich vreciek. Ostatným sa o propagáciu a príslušné finančné prostriedky, ktoré hlavne vo väčších mestách išli do státisícov euro, postarali pre nás voličov/ často volov/ nám neznámi sponzori . Tými určite neboli bezdomovci, robotníci, či učitelia.. Boli to väčšinou majitelia firiem , médií, či zazobanci zo zahraničia. A určite to boli ľudomilovia , ktorí za svoju pomoc nečakajú protislužbu. Takže dnes je len málo dedín, či miest, kde sú miestni obyvatelia spokojní so stavom ciest, chodníkov, miestnej infraštruktúry , poriadku a čistoty. Často sa za nesplnené sľuby, dané pred voľbami, vyhovárajú naši zvolenci na nedostatok financií. Tých asi nebude nikdy dostatok. Po voľbách je totiž potrebné splatiť podporu, ktorú zvolení kandidáti dostali od svojich sponzorov.
Počas volebného dňa využila jedna organizácia tento „ sviatok demokracie“ na zber podpisov pod petíciu na zastropovanie veku odchodu do dôchodku. „Ľavicový Smer“ totiž v roku 2014 či 2015, prijal zákon, ktorý každým rokom zvyšuje o 62 dní odchod do dôchodku. Teraz zistili, že strelili capa a snažia sa cez parlament to napraviť. Neinšpirovali sa obdobím socializmu, keď bolo oveľa jednoduchšie pre mladých založiť si rodinu a mať deti a tak vytvárať predpoklady na napĺňanie rozprávky O troch grošoch, ktoré v tom čase fungovali. Teraz je normálne, že mladí sa musia zadlžiť / ak nie sú úspešní podnikatelia, či dediči / na celý život. Toto je trend tkzv. európska hodnota a myslieť si niečo iné je zakázané, kacírske a odsúdeniahodné. Hlavný mainstreamový prúd vaše názory, ktoré sa nezhodujú s ich hodnotami, do svojho košiara nepustí. V parlamente asi zastropovanie neprejde, tak sa ujali iniciatívy odbory. Neviem prečo stanovili strop na práve 64 rokov/ pre mamy, ktoré vychovali deti o niečo menej/ ale budiž. Aj z dôvodu, že sa ma to svojim spôsobom týka a ak nie mňa tak mojich detí, či vnúčat, som sa podujal pomôcť im so zbieraním podpisov.
K čomu som dospel? Mladé rodiny s deťmi nemali problém s podpísaním petície a boli rady , že sa o to môžu pričiniť. Tí starší, už dôchodcovia, potrebovali vysvetliť, že sa to týka ich detí a vnúčat. Väčšina podpísala. Mamy a otcovia podnikateľov s tým mali problém. Kdesi v kabelkách mali napísané, koho majú isť voliť a na mňa pripravení neboli. K večeru a za tmy sa do volebných miestnosti unúvali väčšinou tí, ktorým bolo jedno, kedy pôjdu do dôchodku., skôr kedy pôjdu ich zamestnanci. Jedna pani sa dokonca tešila, že bude môcť robiť do 80 – tky. Asi nemá ťažkú prácu alebo robí to čo ju baví a myslí si , že nebude nikdy chorá.
Sme všelijakí. Svet sa zmenil a súdržnosť, solidarita a slušnosť/ okrem slniečkárskej/ sa vytratila. Kto ich nájde a uvedie naspäť do života?