Povedzme naspäť NIE vojne, povedzme NIE okupantom i ich prisluhovačom.

3. júla 2016, hvizdik, Nezaradené

Vo štvrtok  7.7 o 16.00 už po x-tý krát sa stretnú ľudia mieru, ľudia , ktorí nechcú vojnu a rinčanie zbraní u nás i v blízkom okolí. Toto stretnutie bude obohatené kultúrnou vložkou speváckej skupiny Slovenských Alexandrovcov , ktorí zaspievajú ruské i slovenské pesničky.

Tento náš svet, naša matička zem je už taká malá, že i výbuchy min,  rakiet , bômb i na druhom konci sveta sú blízko a aj nás, v strede Európy sa týkajú. Najväčší okupant na našej zemeguli už vyše 70 rokov okupuje štáty v rôznych častiach sveta. Všetko v mene akejsi slobody a demokracie. V skutočnosti ochraňuje záujmy koristníckych monopolov a nadnárodných korporácií v celom svete. Aj naša krajina sa stala súčasťou tohto zoskupenia, o vstup do ktorej sa nás, obyvateľov SR nikto nepýtal. Bežní občania rôznych krajín, vojaci tohto vojenského celku, prekukli ciele tejto organizácie, ktorá rozosieva strach a hrôzu po celom svete. Súčasní i bývalí vojaci aj takto : https://www.youtube.com/watch?v=6xFadJVsSFU  vyjadrili a vyjadrujú svoje názory na túto organizáciu. Príďte aj vy povedať svoj názor pred veľvyslanectvo hlavnej okupačnej mocnosti, pod sochu barda slovenskej  poézie Pavla Orságha Hviezdoslava, ktorý v svojich Krvavých sonetach vyjadril svoj názor na vojny a čo  a kto ich spôsobuje.

Kto zapríčinil tento úpadok,
zosurovenie, zdivočenie mravov?
Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou[14]
vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok,

z pŕs sajúci mu i dnes žitia mok,
krvožíznivec s večnou záhou žhavou?
Ech, sebectvo! to! — a niet nad ohavou
tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.

Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra
svevoľne, kde len stihne, slabšieho;
hoc zem je pre všetkých dosť šírošíra,
chce, aby strela sa len pre neho;
ba končiny si svojí všehomíra,
kams’ v prázdeň vytískajúc iného —

*

To oná panovačnosť nadutá,
čo pancier odela a číha v zbroji;
čo na obzore ako mračno stojí,
žlč v okáľoch a hrozbu pohnutia;

nad zemou visí ako pokuta,
opätok drzý držiac na pokoji;
tá, dušiaca sa spupne, že sa bojí
len Boha!… Ale zato nehúta,

nerozvažuje veľa vo svedomí
o prísnom v desatoru: ,Nezabi!‘
lež smelo blesky mece, húka hromy;
sťa jahnence ľud ženie pochabý
na bitúnok —; svet šatí do pohromy,
obúva do spáleníšť pahraby…