Voľby v jednom volebnom okrsku

16. marca 2012, hvizdik, Nezaradené

Ako vyzerali
voľby v jednom volebnom okrsku.

Pred týždňom
sme mali predčasné voľby. Ako takýto akt demokracie vyzerá z tej druhej
strany. Strany za stolami  alebo
v zákulisí volebných miestnosti. Všetko závisí od toho aká sorta ľudí
okrskovej komisie sa pozbiera. Voliči, ktorí sa pravidelne zúčastňujú volieb
určite nadobudli dojem, že tí ľudia z komisie si za celodenné ničnerobenie
prídu na svoje v podobe nie nezaujímavej odmeny. A tak nám strany a straničky
nominovali alebo sa jednotliví členovia
nominovali sami,  do komisií, ktoré
dohliadajú na regulárnosť  volieb. Najsamprv
je stretnutie jednotlivých komisií , zvyčajne zvolané obecným, či miestnym
úradom. Tam sa okrskári dozvedia / mali by sa / aké sú ich povinnosti,
vyžrebuje sa predseda a podpredseda a malo by sa určiť, kedy
a kde sa komisia zíde v deň volieb. Nie vždy to funguje ako po masle.
Väčšina nemá záujem o funkcie v komisii, ktoré zvyčajne prinášajú so
sebou len povinnosti a zodpovednosť  a žiadne možnosti  vymoženia si poriadku a disciplíny alebo
aj vyššie finančné ohodnotenie.  A tak sa stáva, že sa už tu handrkuje,
kto bude alebo nebude poctený funkciou. Väčšinou to nikto nechce. Zvyčajne to
na seba po niekoľkonásobnom losovaní 
vezmú ambicióznejší členovia, alebo ľudia, ktorí nevedia do čoho idú.

Prichádza
deň D. Tí poctiví a vedenie komisie prichádza už 2 hodiny pred začiatkom
hlasovania. Vyzdvihnú potrebné materiály a vynášajú a prenášajú
poriadne ťažké štósy hlasovacích lístkov. 
Prvý poznatok.  V okrsku,
ktorí činí okolo 300 voličských duší sa donáša pre každú stranu po 1000
hlasovacích lístkov.  Ak z tých 300
duší príde niečo vyše polovice voliť tak si môžeme ľahko spočítať koľko
hlasovacích lístkov bolo zbytočne vytlačených. Tak správne najmenej 18 000
kancelárskych papierov veľkosti A4 môže ísť do koša. Koľkože to je po celom
Slovensku ?  Ešte pred hlasovaním.  Veď ešte máme nejaké lesy.

Pripravujú sa obálky, volebné plenty, volebné
schránky, po 26 volebných lístkov , panel so vzormi jednotlivých hlasovacích
lístkov a môže sa začať. Prichádzajú aj poslední členovia volebnej
komisie. Je niečo po 7.00 môžeme začať. 
Niečo po pol ôsmej je návrh na prvú skladanú. Mužská časť osadenstva
zozbiera obnos,  ktorí stačí  na hriatô. V miestnostiach je zima. Musia
sa niečím zahriať.  Mladší členovia si
poctivo sadajú za stoly, vytiahnu notebooky a knihy a poctivo
predstierajú, že niečo robia. Po prebdelej noci je ťažko udržať hlavu
v spriamenej polohe.  Ženská časť sa
poctivo ujíma  vedenia volieb a riadi  a kontroluje jej priebeh.

Voliči
prichádzajú,  vyberú si nejakú stranu
alebo hnutie a poberajú sa za svojou prácou. Už sme skúsení voliči.
Nestane sa , že si niekto zmýli volebnú urnu s odpadným košom pre volebné
lístky nevybratých strán.  Je ich 25
a to je poriadne hrubá kopa, ktorá sa nezmestí cez štrbinu volebnej
schránky. Máme však troch voličov, ktorí by radi dali svoje hlasy až trom
stranám. Tieto sú neplatné. Niektorí si upravia hlasovací lístok
a zakrúžkujú číslo strany alebo dopíšu niečo ako“ sedem trpaslíkov a snehulienka“.
Hlasovacie lístky sú po krátkej polemike uznané. Dvaja najviac podgurážení
členovia komisie počas dňa stihnú dvakrát odvoliť. Väčšina si to nevšimne.
Keďže pri zápisnici a hárkoch s menoslovom voličov ich počas celého
dňa nie je vidieť , nie je jasné ako vedeli, kto nepríde voliť a ako
zakrúžkovali niekoho namiesto koho odvolili. Máme tu aj „spoluobčana“ , ktorý
si už od ôsmej rána pýta po hodine práce, sedenia, svoju odmenu. Keď ju po  obede  dostane  vyparí sa na 6 hodín nevedno kam. Nikomu
nechýba a po skončení hlasovania nahlas dáva najavo, že je tu už strašne
dlho a chce ísť preč. Dvere sú však zamknuté a musí čakať ako väčšina
prizerajúceho sa osadenstva,  ktorá by už
najradšej bola doma v posteli a je jej srdečne jedno ako dopadli
voľby a aj strana, za ktorú boli do komisie nominovaní.

Podpísaním
zápisnice sú unavení i zmátožení členovia komisie uvoľnení a rýchlo
sa po polnoci vytrácajú do domovov. Vo veľa domoch sa ešte nespí. Okna
vysvecujú blikajúce obrazovky. Národ je zvedavý ako si zvolil svoju budúcnosť.
Bude lepšia? Uvidíme.   Stalo sa to? Nestalo?
Sú podobné príbehy opisom skutočnej udalosti alebo len výplodom autorovej
mysle? No poviete si : nič hrozné sa predsa nestalo. To už dôsledky aj takýchto
konaní v tento deň si budeme užívať možno aj štyri roky.