Založ si blog

Kto je vlastne diskriminovaný ?

 

Tak a naspäť vás milí čitatelia ide niekto oblbovať  o tom ,  čo si máte myslieť a podľa toho aj konať, keď si náhodou prečítate nadpis tohto postrehu. Nerobím si ilúzie o mojej schopnosti vás zaujať  a tobôž presvedčiť  o svojej pravde. Názor si urobte každý sám.
Tak ako po iné moje cesty smerom na Krajný východ našej domoviny  / vidíte prečo napríklad takto neoslovujú naši politici „ túto krajinu „ keď nám popisujú svoje strasti pri spravovaní, či dohliadaní na spravovanie , naše Slovensko ? /  aj tentoraz som bol konfrontovaný s niečím, čo sa priečilo môjmu naturelu. A pretože to má v dnešných vnútropolitických a hlavne zahranično –  politických súvislostiach vplyv na nás všetkých, nie len na politikov, rozhodol som sa s vami o moju dosť nepríjemnú skúsenosť podeliť.
Po príchode ďalšieho prepravcu na Slovensko som začal využívať jeho služby. Z viacerých dôvodov.  Najdôležitejší bol samozrejme cena  a v neposlednom rade iný prístup personálu k svojim zákazníkom. Takže poďme k jadru môjho príbehu. V ten deň som bol po ranných zmenách, kedy zvyčajne  je pre mňa víkend dlhší,  a môžem troška dlhšie pobudnúť medzi svojimi blízkymi.  Bol som však viac ako obvykle unavený. Cesta nám v kupé ubiehala celkom rýchle, lebo sa bolo, nie ako zvyčajne, aj s kým pobaviť, vymeniť si svoje zážitky i skúsenosti. Vo Vrútkach do kupé prisadli traja naši spoluobčania.  Ani by som si ich nevšimol, ale priniesli si so sebou niečo, čo sa do spoločnosti zvyčajne nenosí.  Svoje zvyky a hlavne odor,  ktorý by ste márne zháňali v našich parfumériách. Povedal som si, nuž čo, vydržím.  Posledný zhovorčivý spolucestujúci vystúpil a uštipačne mi poprial príjemnú cestu až do cieľovej stanice. Myslel som si , že nositelia nového odoru  v kupé niekde na nasledujúcej zastávke vystúpia a cesta bude ďalej ubiehať normálne.  Premohla ma únava a skoro som zaspal.  Po krátkom zdriemnutí som zistil,  že nám v kupé pribudol ďalší spoluobčan a sadol si naproti, na „ dobrovoľne“ uvoľnené miesto spolucestujúceho, ktorý si odtrpel zvyšok cesty v miestenkovom vlaku na chodbe.  Asi dve hodiny.  Chlapi,  keď zistili,  že majú v kupé väčšinu sa začali aj podľa toho správať. Vypli svetlo,  pustili si svoju hudbu a pokúsili sa fajčiť. To som im však rázne zarazil.  Stačil mi jeden,  pre iných neznesiteľný,  smrad , hlučná hudba i tma v kupé a dýchanie dymu z cigariet som už nemienil tolerovať.  Asi som dobre spravil.  Pri ceste naspäť mi totiž steward / v tomto vlaku majú stewardov a nie letušky , ale také naše „ slovenské – „ stewardky /  povedal,  že vraj detektory dymu by odpojili vagón a zastavili celú súpravu  / to sa mi veľmi nechce veriť / a vinník by dostal asi nevymôžiteľnú 3000 eurovú pokutu.    Plus mal som všetko nahlásiť personálu vlaku a vraj na základe nejakého zákona mohli byť títo spolucestujúci vyvedení z vlaku.
Tri mladé „kočky“ čo sa v ten večer  starali o obsluhu cestujúcich viac o naše kupé / od Vrútok  až po Košice / ani nezavadili.  Po iné dni prídu do kupé i 15-20 krát. Asi nechceli preniesť trošku z tej našej vône do iných častí vlaku. Chlapi si medzitým „schrupli“ a ľahli  si tak, že keď som sa snažil dostať von na chodbu a odísť na toaletu , musel som sa pomaly naučiť lietať.  Môj sused z kupé, s ktorým som neskôr cestoval  až do Michaloviec poctivo stal na chodbe a pozoroval, či mu náhodou niečo neubudlo z jeho osobných vecí, ktoré si,  asi nedopatrením,  zabudol vo vnútri nášho kupé. Moji spolucestujúci skoro zmeškali vystúpiť v Kysaku. Do kupé som sa vrátil len po svoje veci. Pri trošku dlhšom pobyte na chodbe som nechápal ako som  tak dlho v tom „smrdákove „ vydržal.  Neviem ako dlho sa to kupé vetralo a ako, ale takúto skúsenosť neprajem nikomu. No nikomu.  Predsa len niekomu by som ju, asi škodoradostne, poprial.  Naším dnešným mravokárcarom a poučovateľom/ i ombudsmanke / ako sa máme správať k svojim spoluobčanom i utečencom.  Asi všade vo svete by malo platiť pravidlo.  Správaj sa v spoločnosti tak aby si iným nebol na obtiaž.  Nie som rasista. Medzi mojimi spolupracovníkmi sú až siedmi Rómovia.  Nemám s nimi žiadne problémy a ani oni so svojim okolím.  A makajú poctivo.  A i prepotení  a to sú neraz , takúto vôňu z vlaku som pri nich nezažil.

Pre koho platia a sú na Slovensku tvorené a prijímané zákony?

19.05.2018

Predpokladám, že nielen ja, ale aj ľudia, ktorí už majú za sebou nejaký ten rôčik a značné skúsenosti , sa zamýšľajú nad tým, čo je v nadpise tohto blogu. Niekedy za socializmu nás viac »

Slušne na pochode

25.03.2018

Nedalo mi aby som sa nepozrel na to ako vyzerá slušný pochod - demonštrácia dnešných dní v konkrétnom meste. Vybral som si Košice. Robím tu a našťastie som mal čas. Tak som sa šiel pozrieť viac »

Milujem vás Košičania.

19.03.2018

Milujem vás Košičania. V pracovnom i mimopracovnom živote sa človek neraz stretne so situáciami, ktoré mu spôsobujú radosť no neraz to býva i smútok, ale aj za vlasy pritiahnuté, nejaká skoro viac »

Francúzsko, Emmanuel Macron,

Macron: EÚ s 28 členmi funguje zle, treba zásadné zmeny

18.07.2018 08:00

Francúzsky prezident Emmanuel Macron hodnotil súčasnú situáciu v Európskej únii kriticky. Má ambiciózne plány na zmeny.

salvini

Novej talianskej vláde záleží na zrušení sankcií proti Rusku

18.07.2018 08:00

Ak sa hovorieva, že všetky cesty vedú do Ríma, určite to teraz platí pre Moskvu, ktorá sa snaží dosiahnuť zrušenie sankcií zo strany Európskej únie.

KĽDR, raketa, Kim Čong-un

Kedy Kim zlikviduje jadrové zbrane? Keď sa mu bude chcieť

18.07.2018 07:39

Neexistuje "časový rámec" stanovujúci, kedy sa má Severná Kórea zbaviť svojich jadrových zbraní, uviedol americký prezident Donald Trump.

Aurus Senat

Putin tromfol Trumpa aj limuzínou, má ju ovela dlhšiu

18.07.2018 07:00

Senat versus Beštia. Ruský prezident v zahraničí prvýkrát predstavil svoju novú luxusnú limuzínu Aurus Senat, americký sa vozil na cadillacu, prezývanom Beštia.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 41
Celková čítanosť: 114036x
Priemerná čítanosť článkov: 2781x

Autor blogu

Kategórie