Založ si blog

Kto je vlastne diskriminovaný ?

 

Tak a naspäť vás milí čitatelia ide niekto oblbovať  o tom ,  čo si máte myslieť a podľa toho aj konať, keď si náhodou prečítate nadpis tohto postrehu. Nerobím si ilúzie o mojej schopnosti vás zaujať  a tobôž presvedčiť  o svojej pravde. Názor si urobte každý sám.
Tak ako po iné moje cesty smerom na Krajný východ našej domoviny  / vidíte prečo napríklad takto neoslovujú naši politici „ túto krajinu „ keď nám popisujú svoje strasti pri spravovaní, či dohliadaní na spravovanie , naše Slovensko ? /  aj tentoraz som bol konfrontovaný s niečím, čo sa priečilo môjmu naturelu. A pretože to má v dnešných vnútropolitických a hlavne zahranično –  politických súvislostiach vplyv na nás všetkých, nie len na politikov, rozhodol som sa s vami o moju dosť nepríjemnú skúsenosť podeliť.
Po príchode ďalšieho prepravcu na Slovensko som začal využívať jeho služby. Z viacerých dôvodov.  Najdôležitejší bol samozrejme cena  a v neposlednom rade iný prístup personálu k svojim zákazníkom. Takže poďme k jadru môjho príbehu. V ten deň som bol po ranných zmenách, kedy zvyčajne  je pre mňa víkend dlhší,  a môžem troška dlhšie pobudnúť medzi svojimi blízkymi.  Bol som však viac ako obvykle unavený. Cesta nám v kupé ubiehala celkom rýchle, lebo sa bolo, nie ako zvyčajne, aj s kým pobaviť, vymeniť si svoje zážitky i skúsenosti. Vo Vrútkach do kupé prisadli traja naši spoluobčania.  Ani by som si ich nevšimol, ale priniesli si so sebou niečo, čo sa do spoločnosti zvyčajne nenosí.  Svoje zvyky a hlavne odor,  ktorý by ste márne zháňali v našich parfumériách. Povedal som si, nuž čo, vydržím.  Posledný zhovorčivý spolucestujúci vystúpil a uštipačne mi poprial príjemnú cestu až do cieľovej stanice. Myslel som si , že nositelia nového odoru  v kupé niekde na nasledujúcej zastávke vystúpia a cesta bude ďalej ubiehať normálne.  Premohla ma únava a skoro som zaspal.  Po krátkom zdriemnutí som zistil,  že nám v kupé pribudol ďalší spoluobčan a sadol si naproti, na „ dobrovoľne“ uvoľnené miesto spolucestujúceho, ktorý si odtrpel zvyšok cesty v miestenkovom vlaku na chodbe.  Asi dve hodiny.  Chlapi,  keď zistili,  že majú v kupé väčšinu sa začali aj podľa toho správať. Vypli svetlo,  pustili si svoju hudbu a pokúsili sa fajčiť. To som im však rázne zarazil.  Stačil mi jeden,  pre iných neznesiteľný,  smrad , hlučná hudba i tma v kupé a dýchanie dymu z cigariet som už nemienil tolerovať.  Asi som dobre spravil.  Pri ceste naspäť mi totiž steward / v tomto vlaku majú stewardov a nie letušky , ale také naše „ slovenské – „ stewardky /  povedal,  že vraj detektory dymu by odpojili vagón a zastavili celú súpravu  / to sa mi veľmi nechce veriť / a vinník by dostal asi nevymôžiteľnú 3000 eurovú pokutu.    Plus mal som všetko nahlásiť personálu vlaku a vraj na základe nejakého zákona mohli byť títo spolucestujúci vyvedení z vlaku.
Tri mladé „kočky“ čo sa v ten večer  starali o obsluhu cestujúcich viac o naše kupé / od Vrútok  až po Košice / ani nezavadili.  Po iné dni prídu do kupé i 15-20 krát. Asi nechceli preniesť trošku z tej našej vône do iných častí vlaku. Chlapi si medzitým „schrupli“ a ľahli  si tak, že keď som sa snažil dostať von na chodbu a odísť na toaletu , musel som sa pomaly naučiť lietať.  Môj sused z kupé, s ktorým som neskôr cestoval  až do Michaloviec poctivo stal na chodbe a pozoroval, či mu náhodou niečo neubudlo z jeho osobných vecí, ktoré si,  asi nedopatrením,  zabudol vo vnútri nášho kupé. Moji spolucestujúci skoro zmeškali vystúpiť v Kysaku. Do kupé som sa vrátil len po svoje veci. Pri trošku dlhšom pobyte na chodbe som nechápal ako som  tak dlho v tom „smrdákove „ vydržal.  Neviem ako dlho sa to kupé vetralo a ako, ale takúto skúsenosť neprajem nikomu. No nikomu.  Predsa len niekomu by som ju, asi škodoradostne, poprial.  Naším dnešným mravokárcarom a poučovateľom/ i ombudsmanke / ako sa máme správať k svojim spoluobčanom i utečencom.  Asi všade vo svete by malo platiť pravidlo.  Správaj sa v spoločnosti tak aby si iným nebol na obtiaž.  Nie som rasista. Medzi mojimi spolupracovníkmi sú až siedmi Rómovia.  Nemám s nimi žiadne problémy a ani oni so svojim okolím.  A makajú poctivo.  A i prepotení  a to sú neraz , takúto vôňu z vlaku som pri nich nezažil.

Slušne na pochode

25.03.2018

Nedalo mi aby som sa nepozrel na to ako vyzerá slušný pochod - demonštrácia dnešných dní v konkrétnom meste. Vybral som si Košice. Robím tu a našťastie som mal čas. Tak som sa šiel pozrieť viac »

Milujem vás Košičania.

19.03.2018

Milujem vás Košičania. V pracovnom i mimopracovnom živote sa človek neraz stretne so situáciami, ktoré mu spôsobujú radosť no neraz to býva i smútok, ale aj za vlasy pritiahnuté, nejaká skoro viac »

Štrajk vo Volkswagene, pohľad z vnútra.

10.07.2017

Dozneli už všetky dozvuky prvého vážnejšieho štrajku na území SR , ktorý mal značný vplyv na všetkých ľudí zamestnaných v objekte závodu a nemalý aj na tých mimo objektu. Štrajku viac »

penzista, dôchodok,

Historicky najdrahší sociálny balíček má posilniť ekonomiku

26.04.2018 15:00

Najnovší sociálny balík môže byť podľa odhadov až v objeme 600 miliónov eur.

Babiš Kiska Pellegrini

Prezident: Vďaka Československu naša krajina zaznamenala nebývalý rozmach

26.04.2018 14:42, aktualizované: 14:53

Za účasti prezidenta Andreja Kisku a premiérov Petra Pellegriniho a Andreja Babiša sa začala výstava, ktorá mapuje históriu Československa.

kim, korea, kldr, hwasong

Prečo Kim prestal s raketovými testami? Prepadla sa mu podzemná strelnica, znie z Číny

26.04.2018 14:21

Čínski vedci dospeli k záveru, že severokórejský podzemný komplex určený na testy jadrových zbraní sa čiastočne zrútil, vďaka čomu je pravdepodobne nepoužiteľný.

dane, odvody, peniaze, kalkulačka

Európska centrálna banka stále drží kľúčový úrok na nulovej úrovni

26.04.2018 14:15

Európska centrálna banka v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 40
Celková čítanosť: 110175x
Priemerná čítanosť článkov: 2754x

Autor blogu

Kategórie